Aj pacienti majú svoje práva

Ústava SR Čl. 40

Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon

Práva pacientov

Právo na informácie o svojom zdravotnom stave má pacient zo zákona (Zákon o zdravotnej starostlivosti). Rovnako mu právo na informácie tohto druhu zabezpečuje aj Charta práv pacienta. Podľa nej má pacient právo na informácie o svojom zdravotnom stave, vrátane povahy ochorenia a potrebných zdravotných výkonoch tak, aby tomu porozumel. Môže požiadať lekára aj o písomné vyjadrenie.

Rešpektovanie práv pacientov v poskytovaní zdravotnej starostlivosti žiaľ nie je v praxi bežné. Alebo, je také ťažké oboznámiť pacienta s vyšetrením a tým ho aj ubezpečiť o profesionalite lekára a sestry ktorí sú tam prítomní?

Dôsledky tohto javu majú výrazný dopad na kvalitu života ľudí. Znižujú tak dostupnosť kvalitného zdravotného ošetrenia, spoločnosť sa začína polarizovať na tých, ktorí si ju vedia zabezpečiť cez úplatky a tých, ktorí na to nemajú. To vyvoláva pocity nerovnosti ľudí vo veľmi citlivej oblasti akou je zdravie.

Charta práv pacienta v Slovenskej republike

Významným dokumentom v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti je Európska charta práv pacienta, na základe ktorej bola vypracovaná Charta práv pacienta v Slovenskej republiky.

Charta práv pacienta v Slovenskej republike bola prijatá vládou Slovenskej republiky dňa 11. apríla 2001 a upravuje ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Článok 1

Ľudské práva a hodnoty v zdravotnej starostlivosti

1. Každý má právo na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.
2. Každý má právo na sebaurčenie.
3. Každý má právo na telesnú a duševnú integritu a bezpečnosť.
4. Každý má právo na rešpektovanie svojich morálnych a kultúrnych hodnôt, náboženského a filozofického presvedčenia.
5. Nikto nesmie byť diskriminovaný na základe veku, pohlavia, vzdelania, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo presvedčenia, nespôsobilosti alebo sexuálnej orientácie.

Článok 2

Všeobecné práva pacientov

Každý, kto je telesne alebo duševne chorý alebo postihnutý, alebo kto je ohrozený takýmto stavom, sa považuje za pacienta a ma právo na potrebnú prevenciu, diagnózu a liečbu v záujme úplnej obnovy zdravia, alebo zmiernenia následkov takéhoto stavu, alebo zabránenia ďalšieho zhoršovania stavu.

1. Pacient má právo na takú ochranu zdravia, akú zaručujú príslušné opatrenia na prevenciu choroby a zdravotnú starostlivosť.
2. Pacient má právo usilovať sa dosiahnuť najvyššiu možnú úroveň zdravia.
3. Pacient má právo dostať zdravotnú starostlivosť na základe svojho zdravotného stavu a potrieb so zameraním na prevenciu a podporu zdravia a na liečenie.
4. Pacient má právo na rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti.
5. Pacient má právo na výber a zmenu lekára a zdravotníckeho zariadenia.
6. Pacient má v prípade akútneho alebo život ohrozujúceho stavu právo na lekárske ošetrenie v najbližšom zdravotníckom zariadení a v ktoromkoľvek čase.
7. Pacient má právo na to, aby ho lekár prvého kontaktu v prípade potreby odoslal na vyšetrenie k špecialistovi.
8. Pacient má právo zúčastňovať sa procesu zdravotnej starostlivosti, spolurozhodovať ako partner o starostlivosti a liečení.
9. Pacient má právo na kvalitnú zdravotnú starostlivosť, ktorá sa vyznačuje vysokou profesionálnu úrovňou, využívaním modernej techniky, ale aj dôstojným, etickým a humánnym prístupom.

Článok 3

Právo na informácie

Informácie o poskytovaných zdravotníckych službách a dostupnej liečbe sú verejné, aby ich mohol využívať každý na základe princípov uvedených v §1 a §2.

1. Pacient má právo byť plne informovaný o svojom zdravotnom stave vrátane lekárskych nálezov, diagnóze, prognóze a ďalšom vývoji ochorenia, navrhovanej liečbe spolu s jej výhodami a rizikami, o alternatívach liečenia vrátane neliečenia.
2. Pacient má právo byť informovaný o nákladoch poskytnutých zdravotníckych služieb ako aj o cene liekov a zdravotných pomôcok.
3. Pacient má právo byť informovaný spôsobom, ktorý je mu zrozumiteľný a na požiadanie aj písomnou formou. Obzvlášť v prípade maloletých pacientov je potrebné zvoliť vhodnú formu informácie.
4. Pacient dostane prípade potreby zadarmo k dispozícii tlmočnícke služby.
5. Pacient má právo nebyť informovaný v prípade, že o to požiada. Ak pacient oznámil, že nechce byť informovaný, nebudú mu informácie poskytnuté za predpokladu, že takéto neinformovanie nebude na úkor samotného pacienta alebo iných osôb.
6. Pacient má právo určiť osobu, ktorá bude o jeho zdravotnom stave informovaná namiesto neho.
7. Pacient má právo dostať informácie najmä o:
8. Pacient má právo prístupu k svojim zdravotným záznamom.
9. Pri prepustení zo zdravotníckeho zariadenia má pacient právo vyžiadať si písomnú správu o diagnóze, o priebehu ochorenia a liečbe svojho ochorenia.
10. V prípade úmrtia pacienta nemá nikto právo nahliadnuť do zdravotných záznamov a pitevného nálezu, iba ak je na to závažný právny dôvod (napr. vzhľadom na zistenie dedičných chorôb), ktorý posúdi lekár. V prípade sporu rozhodne súd.

1. navrhovaných diagnostických a liečebných postupoch ešte pred ich uskutočnením (výnimky: akútne a život ohrozujúce stavy, situácie upravené inými zákonmi),
2. rizikách a výhodách navrhovaných diagnostických a liečebných postupov,
3. začiatku, priebehu trvaní a očakávanom výsledku liečby,
4. alternatívnych možnostiach a postupoch,
5. vhodnej zmene životného štýlu.

Článok 4

Súhlas pacienta

1. Informovaný súhlas pacienta je podmienkou každého zdravotného výkonu.
2. Pacient má právo odmietnuť alebo prerušiť zdravotný výkon.
3. Ak sa súhlas pacienta nedá získať a zdravotný výkon je urgentný alebo život zachraňujúci, súhlas sa predpokladá vždy, ak pacient už predtým nevyslovil výslovný nesúhlas s daným zdravotným výkonom.
4. Pacient má právo na slobodné vyjadrenie vôle darovať alebo nedarovať svoje orgány na účely transplantácie. Súhlas sa predpokladá vždy, ak pacient predtým nedal písomný nesúhlas s poskytnutím svojich orgánov na transplantáciu. Súhlas sa predpokladá, ak ide o autotransplantáciu v záujme diagnózy, prevencie a liečby daného pacienta.
5. Informovaný súhlas v písomnej forme je podmienkou zaradenia pacienta do vedecko-výskumných štúdií, ako aj do vyučovania klinických predmetov. Tento súhlas zo strany pacienta môže byť kedykoľvek odvolaný.

Článok 5

Súhlas v prípade pacientov, ktorí nie sú spôsobilí o sebe rozhodovať

1. Ak sa súhlas pacienta, ktorý síce nie je zbavený práva na právne úkony, ale nie je zjavne spôsobilý o sebe rozhodovať, nedá získať a zdravotný výkon je urgentný alebo život zachraňujúci, súhlas sa predpokladá vždy, ak pacient už predtým nedal písomný nesúhlas s daným zdravotným výkonom.
2. Ak sa súhlas pacienta ktorý síce nie je zbavený práva na právne úkony , ale nie je zjavne spôsobilý o sebe rozhodovať, nedá získať a zdravotný výkon nie je urgentný, rozhodnutie urobí súd.

Článok 6

Dôvernosť

1. Všetky informácie o zdravotnom stave pacienta, diagnózach, liečbe a prognóze ako aj všetky ostatné informácie osobného charakteru sú dôverné počas života pacienta aj po jeho smrti. Právo na dôvernosť údajov a na ich ochranu sa týka tak doby ich spracovania, ako aj výmeny údajov, zahŕňajúc právo ochrany údajov a informácií aj v počítačovej forme.
2. Dôvernú informáciu možno poskytnúť iba na základe výslovného súhlasu pacienta, alebo na základe platného zákona, ktorý stanovuje k takémuto úkonu podmienky.
3. Údaje o pacientovi nesmú byť prístupné tretím osobám.
4. Zdravotné záznamy o pacientovi majú dôverný charakter. Môžu sa sprístupniť len v rozsahu vymedzenom zákonom a iba osobám, ktoré sú na to zo zákona splnomocnené.
5. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uschová kompletnú zdravotnú dokumentáciu o pacientovi po dobu desiatich rokov a v odôvodnených prípadoch aj dlhšie.
6. Informácie o pacientovi a prístup k jeho zdravotnej dokumentácii sa môžu poskytnúť pre štatistické a vedecké účely bez súhlasu pacienta ak:
7. a) sa súhlas od pacienta nedá získať a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má záruky, že súkromie pacienta nebude narušené,
8. b) sa súhlas od pacienta nedá žiadať vzhľadom na povahu a účel výskumu a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má záruky, že údaje sú anonymné a

ich súvis s pacientom sa nedá odvodiť.

Informácie budú poskytnuté pod podmienkou, že výskum je vo verejnom záujme, že výskum nemôže byť uskutočnený bez tejto informácie a že poskytnutie informácie je uvedené v zdravotnej dokumentácii.

Článok 7

Liečba a starostlivosť

Každý má právo na takú zdravotnú starostlivosť, akú vyžaduje jeho zdravotný stav vrátane preventívnej starostlivosti a aktivít na podporu zdravia. Zdravotnícke služby musia byť dostupné a poskytované na princípe rovnosti, bez diskriminácie a podľa finančných, ľudských a materiálnych zdrojov v spoločnosti.

1. Pacient má právo vedieť meno zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa o neho starajú a liečia ho.
2. Po prijatí do zdravotníckeho zariadenia sa vyšetrenie, liečba a prípadný pobyt pacienta v zariadení uskutočňujú v súlade so zásadami práva na ľudskú dôstojnosť a súkromie. Zdravotné výkony sa vykonajú iba v prítomnosti osôb, ktoré sú na to potrebné.
3. Pacient má právo poskytovanie zdravotnej starostlivosti:
4. a) v dohodnutom alebo primeranom čase,
5. b) podľa dohodnutých a odsúhlasených podmienok,
6. c) v čo najkratšom čase, ak ide o akútny alebo život ohrozujúci stav.
7. Pacient má právo na kvalitnú zdravotnú starostlivosť, ktorá je založená tak na využití modernej techniky ako aj na ľudskom vzťahu medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a pacientom. Uvedené sa vzťahuje aj na zmiernenie bolestí.
8. Ženy majú právo, aby s nimi pri pôrode bola dospelá osoba, ktorú si vyberú.
9. Pacient má právo na primeranú kontinuitu liečby vrátane spolupráce medzi rôznymi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.
10. Pacient má právo požívať podporu svoje rodiny a priateľov počas zdravotnej starostlivosti.
11. Pacient má právo na rešpektovanie svojho náboženského presvedčenia a filozofických názorov.
12. Ak pominú dôvody na ďalší pobyt pacienta v zdravotníckom zariadení, pacient musí byť náležite informovaný o dôvodoch svojho prepustenia domov alebo presunutia do iného zdravotníckeho zariadenia.

10.Ak má pacient nárok na nejakú formu starostlivosti, musí mu byť poskytnutá.

11.Ak je do zdravotníckeho zariadenia prijaté dieťa, rodič, pestún alebo iná na to splnomocnená osoba, má právo ostať s dieťaťom po celú dobu jeho pobytu v zariadení, ak to nie je proti záujmom dieťaťa alebo nezlučiteľné s lekárskymi požiadavkami.

Článok 8

Terminálna starostlivosť

1. Pacient má právo v terminálnom alebo nevyliečiteľnom štádiu ochorenia na takú úľavu a zmiernenie bolestí, ktoré zodpovedajú súčasným vedomostiam a možnostiam.
2. Pacient má právo na humánnu terminálnu a paliatívnu starostlivosť.
3. Pacient má právo byť sprevádzaný v posledných chvíľach svojho života osobou podľa svojho želania.
4. Pacient má právo na dôstojnú smrť.
5. Pacient má nárok na dôsledné rešpektovanie písomného oznámenia (vyhlásenia) o ukončení života alebo jeho žiadosti v prípade vážneho ochorenia nevykonať radikálnu liečbu.

Článok 9

Všeobecná informovanosť

1. Pacient má právo na také informácie a poradenstvo, ktoré mu umožňujú požívať všetky práva zakotvené v tejto charte a prispejú k jeho najlepšiemu zdravotnému stavu.
2. Pacient má právo byť informovaný o zdravotníckych zariadeniach, rozsahu ich aktivít a služieb a spôsobe ich využívania.
3. Pacienti majú kolektívne právo byť zastúpení na všetkých úrovniach systému zdravotníckej starostlivosti a vyjadrovať sa k záležitostiam týkajúcich sa plánovania a hodnotenia zdravotníckych služieb vrátane ich typu a rozsahu, kvality a fungovania zdravotníckej starostlivosti.

Článok 10

Podávanie sťažností

1. Pacient má právo podať sťažnosť, ak sa domnieva, že jeho právo zakotvené v tejto charte bolo porušené. Sťažnosť môže pacient podať riaditeľovi zdravotníckeho zariadenia, kde bol ošetrovaný, krajskému štátnemu lekárovi, stavovským organizáciám ( napr. Slovenskej lekárskej komore), Ministerstvu zdravotníctva alebo ďalším na to ustanoveným inštitúciám.
2. Pacient má právo byť náležite informovaný o spôsobe a podmienkach podávania sťažností.

Článok 11

Náhrada škody (kompenzácia)

1. Pacient má nárok na náhradu škody v prípade dokázaného poškodenia zdravia v dôsledku poskytnutia nesprávnej, neúplnej, oneskorene podanej informácie. Formu a veľkosť odškodnenia stanoví orgán na to ustanovený.

2.Pacient má právo na náhradu škody v prípade dokázaného poškodenia zdravia v dôsledku nesprávnej liečby. Formu a veľkosť odškodnenia stanoví orgán na to ustanovený.

Vaše skúsenosti

Často sa stáva, keď pacient nevie veľa o svojom zdravotnom stave a právach pacientov, aj keď sa u svojho ošetrujúceho lekára snaží získať informácie. Ja osobne mám dojem, že u nás ostalo zakorenené z minulosti to, že pacient je len objekt, na ktorom v zdravotníctve vidia iba jeho ochorenie a neberú sa do úvahy jeho potreby, ktorou je aj potreba informovať ho o jeho právach, zdravotnom stave a spôsobe liečby.

A aký je Vaše názor a skúsenosti?

---