Európska únia – ochraňuje naše zdravie?

Voda zabraňuje dehydratácii – to nie je vtip!

Pravidelná konzumácia významného množstva vody znižuje riziko rozvoja dehydratácie a následného zníženia výkonnosti – tak toto tvrdenie sa podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín(EFSA) nesmie používať.

K tomuto zisteniu dospeli európski predstavitelia po takmer 3 ročnom bádaní. Výrobcovia balených nealkoholických nápojov majú odteraz zakázané podľa zákona používať toto tvrdenie o svojich výrobkoch.
„Euro horí, Európska únia sa rozpadá a pozrite sa na nich: vysoko platení a dôchodkovo zabezpečení úradníci sa zaoberajú samozrejmými vlastnosťami vody a snažia sa nám zabrániť uplatňovať naše právo hovoriť to, čo je evidentná pravda.
Regulácie Európskej Únie snažiace sa pozdvihnúť potravinové štandardy v členských štátoch sú často kritizované. Pravidlá zakazujúce ohnuté banány a zatočené uhorky boli zrušené v roku 2008 po tom, čo spôsobili medzinárodne zosmiešnenie.
Toto uviedol The Telegraph, UK

Nariadenia EU

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č 1924/2006 zo dňa 20.decembra 2006 výslovne zakazuje predajcom uvádzať u potravín a výživových doplnkov (kam liečivé rastliny patrí) akákoľvek tzv “zdravotné tvrdenie”, okrem tých, ktoré schváli priamo Európska Komisia alebo Európsky úrad pre bezpečnosť potravín.

Nariadenie okrem iného zavádza pojem zdravotné tvrdenie, čo je akékoľvek tvrdenie o tom, že existuje spojitosť medzi konzumáciou potraviny a ľudským zdravím.

Zdravotné tvrdenia, ktoré tvrdia, že daný výrobok alebo jedna z jeho zložiek má vzťah ku zdraviu. Tento typ tvrdenia má na mysli fyziologickú funkciu potravinovej zložky ako napríklad „vápnik, ktorý môže prispievať k zosilneniu kostí“ a pod. Takéto tvrdenie musí byť založené na všeobecne akceptovaných vedeckých poznatkoch a má byť dobre zrozumiteľné priemernému spotrebiteľovi.

Vedeckým posúdením jednotlivých tvrdení bol poverený Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), respektíve skupina odborníkov pracujúcich na tomto úrade.

Výsledky ich činnosti však v nasledujúcich rokoch mnohých, a nielen výrobcov, nemilo prekvapili. K posudzovaniu boli nastavené veľmi tvrdé kritériá, ktoré neboli dopredu známe.

Pracovná skupina ako kritérium takmer výhradne vyžadovala rozsiahle klinické štúdie uskutočnené na zdravých dobrovoľníkoch. Prakticky vôbec sa neprihliadalo k tradícii používania, ku všeobecne uznávaným skutočnostiam, často citovaným v učebniciach, ani k štúdiám vykonaných na ľuďoch trpiacich špecifickou zdravotnou poruchou. V podstate sa k potravinám pristúpilo rovnako ako k liekom, pričom sa vôbec nebral ohľad na to, že vykonávanie štúdií na zdravých ľuďoch na preukázanie zdravotných účinkov je veľakrát ťažko realizovateľné.

Liečivé prírodne zdroje – podľa EU nie sú.

Legislatíva, ktorú v rokoch 2001 – 2010 prijala Európska komisia a Európsky parlament, prvýkrát v histórii, toto obdobie slobodného prístupu všetkých obyvateľov Európy k prírodným liečivým zdrojom ukončuje.

Pod zámienkou ochrany spotrebiteľa berie ľuďom bezpečnú a dostupnú alternatívu a nahrádza ju inštitucionalizovaným prístupom.
Európsky úrad sa stavia medzi človeka a prírodu ako “ochrancu” a rozhodcu o tom, čo sa o liečivých rastlinách smieme a nesmieme dozvedieť.

Obyvatelia EÚ sú krátený na svojich právach, pretože sú im odopierané základné možnosti slobodne si zvoliť spôsob starostlivosti o svoje zdravie, ako je to napokon zakotvené v Základnej listine ľudských práv a slobôd.

Európska únia, vlastne jej široká administratíva, sa stavia do úlohy arbitra, ktorý bude rozhodovať, čo je a nie je pre zdravie občana vhodné.

Myslím si, že podstatou tohto problému však nie je v skutočnosti nič iné, ako vplyv silnej farmaceutickej lobby a jej snaha po ich ešte väčších ziskoch, o ktoré prichádzajú alternatívnou liečbou.
Tieto firmy že majú dosť finančných prostriedkov na požadované skúšky aj registráciu liekov, čo je väčšinou nedostupné drobným firmám zaoberajúcim sa výrobou prípravkov pre bylinnú liečbu.

Rozumný čitateľ si iste utvorí názor sám.

---