EB vírus, spôsobujúci mononukleózu nosí v sebe až približne 95% ľudskej populácie. Záleží na okolnostiach a vonkajších či vnútorných vplyvoch či vírus u človeka prepukne alebo nie. Po prekonaní ochorenia infekčnej mononukleózi sa jedinec voči tomuto vírusu stáva imúnnym. Za život tak môže jeden jedinec ochorieť istým typom mononukleózi iba raz.
Keď ochorenie po pomerne dlhej, 4-6 týždennej inkubačnej dobe prepukne prejaví sa celkovou únavou, vysokými horúčkami zápalom nosohltanu či zväčšním krčných uzlín. Existujú však mnohé iné príznaky tohto ochorenia, preto je vhodné pri podozrení na prítomnosť mononukleózi navštíviť lekára a riadiť sa jeho radami a odporúčaniami.

Mononukleóza – základné príznaky tohto ochorenia sú štyri: únava, horúčka, bolesť v krku a zväčšenie lymfatických uzlín.
Mnoho ľudí si ju často pomýli s chrípkou alebo angínou, nakoľko prejavy sa v rôznych kombináciách vyskytujú aj pri iných infekčných ochoreniach.
Obyčajne z prejavov choroby je zrejmé, že sa jedná o infekčnú mononukleózu. Ale existujú aj iné prenosné choroby, ktoré môžu mononukleózu svojím priebehom pripomínať. Aby sa diagnóza stanovila správne a nedošlo k omylom, je určite dobré sa pripraviť na odber krvi.

Na mononukleózu neexistuje špecifický liek. Keďže sa jedná o ochorenie vírusové, nezaberajú proti nemu antibiotiká, tie sa nasádzajú proti vedľajším ochoreniam ako zápale krku. Vysoká horúčka sa znižuje podávaním antipyretík. Liečba trvá až okolo 6 mesiacov počas ktorých musí pacient dodržiavať veľmi prísnu diétu a fyzicky sa šetriť.
Pri ochorení mononukleóza sa doporučujú aj prírodné prípravky.

Kniha – dieta pri mononukleóze
V knihe nájdete: čo je infekčná mononukleóza, prvé varovné príznaky, aké doporučenia by mal rekonvalescent dodržiavať a iné. Je tu aj tabuľka doporučených a zakázaných potravín a cca 50 receptov pri infekčnej mononukleóze.
– Túto knihu kúpite v kníhkupectve Sirion

Zápcha sa stále častejšie vyskytuje s pribúdajúcim vekom. Často ňou trpia ľudia obézny, osoby s nedostatkom pohybu, so sedavým zamestnaním či pacienti pripútaný na lôžko. Spomalenie a poškodenie funkcie hrubého čreva, spôsobujúce zápchu, má na svedomí niekoľko faktorov.

Väčšinu z nich je možné pozitívne ovplyvniť. Patrí sem najmä nezdravé stravovanie – strava s nízkym obsahom vlákniny, príjem nedostatočného množstva tekutín, zle na funkciu čriev pôsobia stres a depresie.

Príčinou vzniku zápchy môžu byť taktiež neurologické ochorenia, poruchy funkcie štítnej žľazy, poranenia miechy či napríklad porážka.
Na vznik zápchy vplýva v dnešnej uponáhľanej dobe časté náhlivé a nepravidelné stravovanie, ktoré funkciu čriev narúša.

Vzniku zápchy je možné predchádzať mnohými rôznymi opatreniami. Nepite často čierny čaj a čiernu kávu. Prijímajte dostatok vlákniny a tekutín. Múdre je hneď ráno vypiť jednu či dve šálky vody. Prechádzky prípadne cvičenie má vďaka prekrvovanie tela a jeho orgánov pozitívny účinok proti vzniku zápchy. Nie je vhodné sa nadmerne prejedať, pri nadváhe sa pokúste znížiť hmotnosť na optimálnu.

Bolesti kĺbov však môže spôsobovať mnoho iných chorôb ako reumatické choroby, infekčná borelióza či metabolické ochorenia.

Artritída sa zvykne vyskytovať u osôb vyššieho veku, osôb s nezdravým životným štýlom, problémy s kĺbmi majú často ľudia, ktorí v práci zdvíhajú a premiestňujú nadmerne ťažké predmety. Bolesti kĺbov častejšie postihujú ženské pohlavie ako mužské a náchylnejší na ne sú aj ľudia s nadváhou.

Bolesťami a ochoreniami kĺbov netrpia len starý ľudia, vyskytujú sa aj u ľudí mladších, ktorý svoje kĺby neúmerne zaťažujú. V takýchto prípadoch ale aj ako prevencia slúži dostatočná výživa kĺbov. Dôležitý je dostatočný príjem vitamínov, minerálov a špecifickej látky kolagénu. Mnohí ľudia, najmä tí čo nešportujú si možné problémy svojich kĺbov neuvedomujú a prevencii a dostatočnej výžive nevenujú primeranú pozornosť. Medzi skupiny ľudí, ktorí by dodatočnú kĺbovú výživu mali určite zvážiť patria ľudia obézny.

V dôsledku nedostatočnej starostlivosti o kĺby vznikajú časom nepríjemné ťažkosti ako problémy pri vstávaní, ktorým sa dá preventívne zabrániť, no ak už prepuknú môže byť už neskoro.

Čo najviac kĺbom škodí
• najčastejšie ich ničia zranenia, zlomeniny, vyvrtnutia, nadmerné dlhodobé zaťažovanie…
• nedostatočný pohyb
• dlhodobé státie, sedenie alebo ležanie v neprirodzenej polohe
• každodenné nosenie a nepohodlných, úzkych topánok a vysokých podpätkov
• infekčné choroby, napr. chrípka, ktorá sa často ohlasuje práve bolesťami kĺbov a svalov, dôsledne ich vyliečte, lebo zo zápalu kĺbov sa môže utvoriť degeneratívne ochorenie
• nekvalitná strava, nedostatok bielkovín a vitamínov, nadmerné solenie
• obezita, nadváha

Ako pomôcť kĺbom
• pohyb ako plávanie, strečing, joga, pilates
• strava bohatá na vitamíny, antioxidanty, horčík, potraviny s vysokým obsahom kalcia (mlieko, syry)
• ryby – makrela, kapor, tuniak a rybací tuk aspoň raz týždenne
• čerstvé ovocie a zelenina
• olej – sójový, slnečnicový, kukuričný a zo pšeničných klíčkov
• akupunktúra
• bahenné zábaly
• kryoregenerácia (liečba chladom)

Máte niekto skúsenosti s bolesťami kĺbov a hlavne poraďte aj iným, čo robiť a čo používať na zlepšenie proti bolestiam kĺbov.

Ako spoznať depresiu?

Aaaron Temkin Beck, narodený 18 júla 1921 je uznávaný americký profesor, psychiater. Je prezývaný otcom kognitívnej terapie a jeho teórie sú celosvetovo využívané v oblastí liečby klinickej depresie. Dr. Beck získal za svoje výskumy v oblasti psychoterapie, psychopatológie, v oblasti skúmania suicidality (samovrážd) a psychometriky Lasker-BeBakeyovu cenu. Je tvorcom BDI – Beckovho Inventáru Depresie – široko užívaného nástroja na meranie závažnosti depresie.
A.T Beck vytvoril zoznam typických príznakov pre depresívnu poruchu:

• dlhotrvajúci hlboký smútok
• pesimizmus
• sebaobviňovanie
• pocit viny
• nenávisť voči sebe samému
• pocit, že by chorý mal byť potrestaný
• suicidálne (samovražedné) sklony a myšlienky
• zvýšená podráždenosť
• strata záujmu o vlastný zovňajšok
• zmenený spánkový cyklus, najčastejšie skrátený
• nerozhodnosť aj v maličkostiach
• častejší plač
• strata chuti do jedla
• strata energie
• všeobecná nespokojnosť
• pocit vyčerpanosti

Depresiu si často osoby ňou trpiace často vysvetľujú´ako vlastnú slabosť, nedostatok vôle či sebakázne. Toto vedie k beznádeji, zúfalstvu, straty energie a radosti zo života. Je dôležité však rozlíšiť bežný smútok a duševnú vyčerpanosť od depresie.

Depresia je omnoho závažnejší problém, ktorý si pri dlhšom trvaní vyžaduje lekársku staroslivosť a liečbu. Rozhodne nie je vhodné sa za depresiu hanbiť, ochorenie ochromí aspoň raz za život až každého piateho človeka.

Bulímia ma dva základné podtypy odlišujúce sa spôsobom kompenzácie prejedania sa. Oba typy sa snažia vyvarovať sa priberaniu z jedenia a z možného pribratia majú až panický strach.

Prvý typ je takzvaný „očistujúci sa typ“ – tu sa najčastejšie vyskytuje úmyselné zvracanie, vyvolávanie hnačiek, užívanie anorektík či iných liekov.
Druhý typ, vyskytujúci sa u menšej časti ( cca. 7%) chorých je takzvaný „neočistujúci sa typ“, kde po prejedaní nastáva prehnané cvičenie za účelom rýchleho zbavenia sa skonzumovaných kalórií.

Nadmerné prejedanie sa môže u bulimikov vyskytovať až niekoľko krát do týždňa.
Postihnuté osoby sa zväčša prestanú prejedať až po pristihnutí inou osobou alebo pri veľkých bolestiach preplneného žalúdka. Obvykle po tomto prejedaní nastáva samovyvolanie zvracania. Takéto správanie môže mať za následok množstvo škodlivých efektov. Medzi jeden z najmenej život ohrozujúci avšak dosť nepríjemný efekt patrí strata dentálneho zdravia, spôsobená častím vylučovaním kyselín zo žalúdka ústnou dutinou.

Podozrenie na ochorenie na bulímiu by nemalo byť v žiadnom prípade brané na ľahkú váhu a liečbe postyhnutého by sa mala venovať dostatočná pozornosť.

Osoby, trpiace Celiakiou, alergiou na lepok alebo takzvanou Duhringovou chorobou musia eliminovať výskyt lepku – gluténu v potrave, respektíve konzumovať stravu založenú na potravinách, v ktorých sa lepok prirodzene nenachádza.
Vhodné sú napríklad následujúce potraviny: mäso, zemiaky, mlieko, tvrdé syry, vajcia, ovocie, zelenina, ryža, sója, tuky, cukry, kukurica, med čaj či kakaou.

Pri bezlepkovej diéte je nutné vyhýbať sa okrem iného potravinám, ktoré sú vyrobené z bežnej múky, potravinám obsahujúcim pšeničný škrob, lepok môže byť prítomný aj v alkohole, ktorý sa vyrába z pšenice, ovosu, žita či jačmeňa. Pri bezlepkovej diéte je teda nevhodné konzumovať napríklad rohlíky, cestoviny, salámy, šunky, kečup, majonézu a ďalšie potraviny.
Lepok sa môže nachádzať aj v potravinách, ktoré sa z „problémových“ obilnín nevyrábajú. Je preto dôležité všímať si zloženie každej potraviny. Bezlepkové potraviny zvyknú výrobcovia označovať symbolom preškrtnutého klasu prípadne nápisom.

Pri troche tréningu sa dá na bezlepkovú diétu zvyknúť, naučiť sa rozlišovať potraviny obsahujúce lepok a dokonca veľmi chutne variť. Nie len na internete sa nachádza množstvo receptov na bezlepkové jedlá, ktoré sú napriek vyššej zložitosti surovín nie len veľmi chutné, ale aj dostatočne výživné.

Štítna žľaza produkuje dôležité hormóny ktoré ovplyvňujú rast, vývoj, rýchlosť látkovej premeny či spotrebu kyslíka.

Ako všetky časti ľudského tela, aj štítnu žľazu postihujú ochorenia rôzneho druhu. Nádory štítnej žľazy patria medzi vzácnejšie nádorové ochorenia, predstavujú len približne pol percenta až percento všetkých nádorových ochorení. Nádorové ochorenie štítnej žľazy je však veľmi nebezpečné, keďže ovplyvňuje jej funkciu a jeho liečba si vyžaduje často až odstránenie postihnutej žľazy.

Známymi ochoreniami štítnej žľazy sú:
Struma – zväčšenie štítnej žľazy
Hypotyreóza – znížená funkcia štítnej žľazy
Hypertyreóza – zvýšená funkcia štítnej žľazy

Zväčšenie štítnej žľazy – Struma je ochorenie, ktoré vzniká nedostatočným prijímaním jódu v potrave (aj preto sa jód pridáva napríklad do kuchynskej soli), genetickou predispozíciou, vrodenou vadou a pôsobením ďalších faktorov. Ochorenie sa lieči podávaním hormónov a jódu. Pri skorej liečbe sa žľaza zmenší na pôvodnú veľkosť. Pri priveľkom zväčšení a neskorej liečbe je nutné časť zväčšenej štítnej žľazy chirurgicky odstrániť.

Hypotyreóza, znížená funkcia štítnej žľazy sa prejavuje hlavne zníženinou výkonnosťou, spavosť, zvýšením hmotnosti, zápcha, zimomravosť, suchá koža, suché vlasy, vypadávanie vlasov, hrubý hlas, nepravidelná menštruácia, apatia atd. V boji proti hypotyreóze môžu pomôcť s vysokou účinnosťou aj kombinácie prírodných prípravkov

Hypertyreóza – zvýšená funkcia štítnej žľazy sa prejavuje nekľudom, nespavosťou, nervozitou, hnačkou, zmenami nálady, chudnutie a ďalšími príznakmi.

Zápalové ochorenia štítnej žľazy sa prejavujú bolesťou, zvýšenou teplotou, zvýšenými leukocytmi a sedimentáciou. Tieto ochorenia spôsobujú najčastejšie vírusy a liečia sa podávaním antibiotík.

Včasná konzultácia s lekárom je pri podozrení na ochorenie štítnej žľazy, ako aj pri ostatných ochoreniach, veľmi dôležitá nakoľko včasná liečba má väčšiu šancu na úspech.

Skríningové testy na prítomnosť skrytého krvácania do stolice sa na Slovensku robia od roku 2002. Ich cieľom je vyšetriť aspoň raz za dva roky každú osobu vo veku od 50 rokov. Práve okolo tohto veku sú ľudia kolorektálnym karcinómom najviac ohrozený. Jednoduché vyšetrenie spočíva v odobratí niekoľkých vzoriek stolice a ich preskúmaní obvodným lekárom. Ten v prípade, že sa v stolici objaví krv posiela pacienta na endoskopické vyšetrenie hrubého čreva – kolonoskopiu. Preventívne vyšetrenie stolice na prítomnosť skrytého krvácania hradí každé dva roky osobám nad 50 rokov zdravotná poistovňa.

Pre obmedzené možnosti liečby rakoviny hrubého čreva je prevencia veľmi dôležitá.
Odporúča sa dostatočný príjem vitamínov, stopových prvkov a vlákniny. Práve vláknina má veľký ochranný efekt pre naše črevá. Vláknina zachytáva karcinogénne látky, podporuje rast mikroflóry, zrýchľuje pasáž tráviacim traktom. Jej dostatočný príjem môžeme dosiahnuť konzumáciou celozrnného pečiva, zeleniny, ovocia či iných vhodných potravín.

Veľa ďalších dôležitých informácií o rakovine sa môžete dočítať napríklad na stránkach Ligy Proti Rakovine – www. lpr .sk

Pri hemoroidoch rozlišujeme štyri štádia: 1, keď sú žily len rozšírené a nepozorujeme vážnejšie problémy. 2, keď sa žilový pletenec vysúva do análneho kanála ale sám sa vráti na pôvodné miesto. 3, Keď hemoroidy vychádzajú až von z konečníka, ale dajú sa manuálne zasunúť naspäť a 4, keď hemoroidy vychádzajú von z konečníka, kde ostávajú fixované a nedajú sa zatlačiť naspäť. Štvrté štádium spôsobuje najväčšie komplikácie.

Príčina vzniku hemoroidov sa zväčša nedá presne určiť a spočíva vo viacerých kombinovaných faktoroch. Negatívne pôsobí Hypertenzia (zvýšený krvný tlak), zlý vplyv má sedavé zamestnanie, chronická zápcha, zvýšené psychické vyťaženie. Medzi rizikové faktory radíme aj vek nad 50 rokov, choroby pečene, obezitu, infekcie konečníka či genetické predpoklady.

Pri liečbe hemoroidov je dôležitá zmena životosprávy, stravovacích a hygienických návykov. Liečbe tejto choroby je potrebné venovať vysokú pozornosť, keďže odstránenie hemoroidov sa môže v najhorších prípadoch dosiahnuť až operačnou metódou.

Takzvanú ortostatickú hypotenziu pozná takmer každý človek. Je to stav, kedy sa rýchlo postavíme a dôsledkom gravitácie nestihne náš srdcovo-cievny systém na chvíľu dostatočne zásobovať mozog krvou.

Keď je človek zdravý, jeho srdce sa v takejto chvíli stiahne a zrýchli sa jeho tep, čím sa nedostatok krvi spôsobený gravitáciou v mozgu vyrovná na dostatočnú úroveň. Tento systém je aktivovaný automaticky nervovou sústavou, avšak vyrovnanie tlaku krvi môže chvíľu trvať, čo má za následok závrať prípadne zatmenie pred očami.

Znížený krvný tlak, hypotenziu, najčastejšie spôsobuje Sepsa (ľudovo nazývaná otravou krvi), hormonálne problémy, strata väčšieho množstva krvi, prípadne intoxikácia. Ak je však nižší krvný tlak u človeka „normálny“, nespôsobený chorobou, môže to považovať za dôvod na radosť. Ľudia s nižším krvným tlakom sa totiž dožívajú vyššieho veku ako naopak ľudia s krvným tlakom vyšším.

Hodnoty nízkeho tlaku krvi sa odporúčajú upravovať len v prípade ak sa u človeka prejavujú jeho symptómy, teda časté závrate, omdlievanie a slabosť. Hypotenziu je možné korigovať pravidelnou, dennou, športovou aktivitou, prijímaním dostatočného množstva tekutín – 2,5 až 3 litre denne, jedením vyváženej, skôr slanej stravy a podobne. Liečba liekmi sa doporučuje až v prípade ak bežné opatrenia nepomáhajú.